Známi hrajúci a spievajúci architekti z hlavného mesta, zákazku odmietli, na rade boli provizórni architekti zo susednej dediny. Išlo totiž o starý, veľký dom, ale len s tromi izbami a štvrtou bez okien. S nevyužitým podkrovím a garážou, do ktorej sa nevošlo auto. Rástol kedykoľvek a kamkoľvek to bolo práve treba, ale bez žiaducej koncepcie. Avšak zadanie znejúce: samostatné bývanie pre strýka, matku aj syna, si nejakú konečne žiadalo.
My sme navrhli bytík, byt a loft, pod jednou strechou. Dom sme očistili a pridali schodisko do priestranného loftu pre syna - napoly Londýnčana. Na prízemí stačili malé zásahy a vznikli dva byty, väčší pre mamu a menší pre strýka. Nakoniec sme to celé zabalili do čierneho plechu, mierne provokujúceho svojich CMYK susedov a zároveň naznačujúceho, napriek autonómnosti bytov, jednotu rodinného domu.